|
|
|
|
|
 |
| |
:: :: |
| Mhargay Xetam samballunk, rovunk Chimtte Kaddta |
|
Abhijit Prabhudessai ho vevsayen elektral izner. Punn halinchea kallar to Gõykaranchi jevnna boxi samballunk- rakhunk pengott bandun vavurta. Tachech yeuzonnen 'Gõychea Xetkareancho Ekvott' (GXE) ghoddon aila. Aiz jevnnachi ji mhargay choddlea ti amchech chukik dolle ugte korpa khatir zalea, oxem mhonnit anik khubxeo gozali to Bosco de Souza Eremita-k sangta.
Gõy rajya thaim jevnnachem ani udkachem unneponn sonsunk zaunchem na tem polleun, bhailea rajyantlo lok apo-ap Gõy soddun vetoleachem chitr Abhijitak aplea dolleam somor dista. Zomin lokancheo, ani kherit bhaxen dongri vattarant ravtoleanchea dispott'ttea girasacheo gorzo bagoiteleo mhunn dakounche bodlek, ti vikun faido zoddpachi vost mhunn dakoll kel'lean aichi hi poristhiti nirmann zalea.
Rajyant udkachem produxonn (pollution) zalam astana-i udok mellpacher vo jevnnache surokxecher azun-ui vichar- obheas korunk na.
Udyog-karkhanne ube korche khatir, unne nodrechim ani svarthi rupachim sorkari dhoronnam dongracheea unchlea-voilea tenkxeanchem ani nitoll-nivoll udkachea zhorinchem nisonnton korun soddtat. Amchea purvozamni dongrache tenkxer ghoram bandunk kednach porvangi diunk na. Punn aiz, amchea purvozanchi ti zannvay svarthi mon'xamni aplea vhoddponnache axe pondak puroilea.
Sorkarache faltur yeuzonnek lagun, ani sorkar vhoddlim- vhoddlim hospitalam ani her prokolp bandchea nanvan lokachim xetam apnnaita ani tim padd korta. Hem polleun Julai 2009 'Gõychea Xetkareancho Ekvott' zolmak ailo. Itlench nhoi, tor bhailo lok zo Gõyant bekaideacho asro ubo korun ravtalo, tancheo bandavolli halinch moddleat. Hea lokak porot asro diunk Gõychea magas lokacheo zomni apnnaunk Gõychea odhikareanche tokler, ontoskorn’n vikun khailoleachem bhut boslam. 2011 Prantik Yeuzonne-ntlean sorkar Gõyantle khubxe zage udyogik, vevsaik, minachea ani turizmachea dhondea khatir vaprunk sodta tem polleun, xetkareancho ekvott zull'llo ani tannim sorkarache zomin apnnaupache khotte yeuzonnecher danddo marlo. Sod’deak GXE-ache anik 50 up-zome asat ani soglle mellun Gõy rajyant tache don hozar vangddi asat.
Gõyant xetkamotak vav na hem Abhijit mandun gheunk raji na. “Hem chintop sarkem na. Aiz Gõyant xetkamotak vav asa,” oxem sangun aiz xetkamotantlean utpon'n kel'lea vostunk kitli magnni ani mol asa tacher to mon oddta. Itlim vorsam, Amriken jevnnachem mol unnem dovorlelem, ani Amerikan sorkari dhoro-nnam 90 tok'ke 'subsidy' ditalim. Atam Ameriken sonvsarbhor zomin apnna-ilea ani mol vaddoupache toyarent asa. Sonvsarantli pikavollin girest korpachi tank asleli zomin apnnaun, Amerika atam he zomnicher khuinchim biyam rovchim tachem-i dhoniponn apnna thaim rakhun dovorpacho khottpott korta. Toxem kelear, xetkareank misoll biyam khatir porot-porot Amerikechem dar khottkho-ttaunchem poddtelem hachi tankam khobor asa ani toxem zal’lem tankam zai. Punn he faskent Bharoti xetkareank mol diunk na.
Xetki bhagak banda-vollichoch tenko nhoi, punn xetachea soimbik gun-nacher bhor diunk-ui sorkar chukla. Vokhdi gunnanchea zhaddancho rajyache GDP-int aspaunk na. Him vokhdi zhaddam-peddam rakhunk sorkaran matui panvl ubarunk na. Na tor rajyachi hi uncheli girestkay surokxit dovrunk jahir kortele asle, oxea utramni Abhijitan aplem mot ugtailem.
Gõy rajyak ani tantuntlea lokak lagu zaupi sabar gozali sarkeo tharear ghalunk GXE zomea mukhar avhan asa. Dusre vatten, sorkar Munddkar Kaido, 'Land Revenue Code' ani Zomin Vaporacho Kaido sompo korunk vo bodlunk khottpott korta, tantuntlean zomnichem rupantor korunk chinta. Bandavolli, udyog-dhondeache karkhanne ani konkrittache vattar ube zaunche khatir, kaideant eksarke bodol ghoddun haddpak sorkari panvddear halchali choltat.
Ji xetki zomin padd oxi mhunn somzun roinastana urlea ti rovche khatir GXE xetkareanche sabar klub ghoddun haddpacher dolle dovrun asa.
Aiz ji lagvodd kortat ti makodd, hot'ti ani her ran'votti zon’varam padd kortat tem Abhijit mandun gheta. Punn tech borabor to sorkari dhoronnant-ui chuk asa mhonnta. Roste, relvek zoddpi roste bandche khatir monis ranamni pavta ani ran’votti zon'varanche zage-ancher akromonn kortat tacho ho porinnam’ asa oxem tachem sangnnem. Ran’votti zon’varank lagun lagvoddichem luksonn zal'leank sorkaran bhorpay diupachi goroz to ugtaita.
Abhijitache sangnne pormannem, lokachea mul'leamni (values) zaupachi goroz asa. “Poristhiti ghoddum yeta tednam yukt tea vellar ho bodol boreach promannan ghoddtolo,” tannem sanglem.
|
| BOSCO DE SOUZA |
|
| Gõyant choddxim xetam rovpeanchea nanvar nant. |
|
| TENDULKAR |
|
Gõy rajya kodde sumar 28 teo 29 yeuzonno asat. Hea yeuzonneam khal, oxeo yeuzonneo asat, zache khal sorkar xetkareank dor ek kil utpon'na fattlean panch rupiya ani narla fattlean toxench her xetki utpon'na fattlean 4 rupiya dita.
Dor vorsa Gõychea odmas-potrant xetkaream khatir xetki khateak 31 krutt rupiyanchi tozviz keleli asta.
15 te 18 hozar odik xetkar dor vorsa veg-vegllea yeuzonneam khatir orz kortat.
Xetki Khateacho Direktor Satish Tendulkara thaim he vixim kherit bhasabhas korun V.Ixtt-acho protinidhi Kanzil Rodrigues xetki mollacher anik-ui uzvadd ghalta.V.Ixtt: Gõyant xetkaream khatir Xetki Khateacheo kosleo-kosleo yeuzonno asat?
Tendulkar: Desantlea khuincheach rajya poros Gõy raj Gõychea xetkareank sabar yeuzonno ankun asa. Gõy rajyantlea xetkareank xetamni zot kospachea panvddear thavn tem xetachi mollnni zaum porian jea- jea gozalincho aspav asta, tea pormannem 25 tem 70 tok'ke duddvanchi magas zatichea xetkareank mozot dita. Hi mozot choddxe pavtti tem kam’ zalea uprant ditat. Vo xet rovpa khatir mexin zai asta, vo bim' gheupachem asta tem-ui ghevpak duddvanchi mozot ditat. Borem bim' zalear khorchache 50 tok'ke duddu ditat.V.Ixtt: Xetki Khateachea hea yeuzonneancho faido gheupache vatter astana, xetkareank koslea-i oddchonnik tondd diunchem poddta?
Tendulkar: Gõyant choddxim xetam rovpeanchea nanvar nant. Tea xetancho dhoni veglloch asta. Tech khatir, 'subsidy' khatir tim amche sorxim yetat tednam tankam te-te yeuzonnechem sompeponn diunk oddchonn uprasta. Dekhik, eke baymcho pomp gheunk 'subsidy' diunk fuddem sorlear to pomp aplea bhattant ghalina zaunk tea bhattacho vo xetacho dhoni modem danddo marta.V. Ixtt: Yeuzonneancho vevhar koso-kat cholta?
Tendulkar: Vibhagik Xetki Ofisantlean heo yeuzonno chalik laitat. Hea vibhaga khal, dor eka talukeant hea neman anik 10 ofisam asat. Dor eka ofisant Adari Xetki Odhikari asta. Tea bhair, khateacheo yeuzonno panchayatintlean ani ganvam-ganvamni zomati korun xetkaream meren pavoupa khatir vavurpi adari asat. Xetkareank hea yeuzonneanchi favo ti barik-sarik khobor ditoch, hea xetkaream koddchean tim yeuzonneancho faido kaddunk orji magtat.V. Ixtt: Gõyant xetki mollacho fuddar kitem?
Tendulkar: Sod'deak tandull-danneachem mol vaddot veta, ani oxem zal'lean, atam xetki mollachem mhotv bekar tornnateank legit somzonk lagtelem; ani tantum faido asa to polleun te-ui hea mollar aplem panvl ghalunk fuddem sortele. Hea mollar kam' korunk jitle duddu khorchitat tacho tankam bhorpur faido melltolo.V.Ixtt: Xetki sonvskrutay Gõyant chalik launk sorkar koso- kat vavurta?
Tendulkar: Xetki mollak zata titlo hatbhar launk Gõy Sorkar yontrik xetkicher (mechanized farming) bhor diupacho proyotn korta. Toxem kelear vavraddeancher patiyeun ravpachi goroz na. Tea bhair xet rovpa-mollnnecho khorch-ui denvta. Pikavoll zata titli vaddpak xetkareank novea-nove toreche bimanchi purvonn korta.V. Ixtt: Lok xetam rovpachem kiteak soddun dita ?
Tendulkar: Xetki vavr ho sosnnikayecho vevsay. Xetkar atam xet roita ani tin mhoineam uprantuch taka tachem foll mellta. Hea tin mhoineanchea kallant modemkat kednam-kednam udkachem unneponn asta, budd'tti yeta, gormi choddta. Soimbachea hea vankddo porinnam’ korpache gozalim pasun aplem xet samballche khatir xet roileleank zhuzchem poddta. Tea bodlek, khatrechi nokri kelear borem oxem tanchem chintop zata. Punn xetki mollachi aichi poristhiti pollelear, aplea dispott'ttea girasa khatir lokak hench moll apnnaunchem poddtelem.
V. Ixtt: Gõyant choddxeo xetki koleji nant.
Tendulkar: Gõyant xetki kolejinchi khorench goroz na. Kiteak, hea rajyant xetki vavr bhou thoddea promannan zata. Xetkaream thaim xetacheo zomni asat teo bhouch lhan, sumar puray zageacho ordo hektor, mhonnche 5000 choukonn mitor zago asa. Bhou thoddea xetkaream thaim aple khas xet asa.
Puray zageache sumar ek hektor zageacher oxe poristhitint unchlea promannan xetam rovun dhondeacho vevhar korunk zaina. Te khatir veg-veglle proyog korun dakounche poddtat. Gõyant tea khatir itli zomin na. Dusrem, Gõyant xetki zomin bhouch unni, puray zageachi ordi hektor.
Mhonntoch, hanga xetki koleji ubeo korpachi vhoddlixi goroz na. Tea bodlek Konkan Krixi Vidyapittant Gõykarank ddigri panvddear porian xikop ditat. Tea khatir tankam tantum zage rakhun dovorlele asat.
V.Ixtt: Gõy rajyantlean jevonnachem promann kitlem haddta ?
Tendulkar: Gõy 50 tok'ke danne ayat (import) korta ani 60 tok'ke bhaji-palo ani her vostu haddta.
V.Ixtt: Gõy rajyachean Gõykara purto bhaji-palo utpon'n korunk zata?
Tendulkar: Na. Khuinchea-i rajyant bhaji-paleachi goroz sodanch chodd asta. Ani amkam kando, bottatt, tomatt, mircheo, gobi ani her bhaji-palo zai asta to Gõyant rovunk zaina. Punn bhou thoddi bhaji-paleachi tora Gõyant rovunk zata. Punn bhou thoddi bhaji-paleachi tora Gõyant rovunk zata.
V. Ixtt: Xetki utpon'n bhailea rajyamni dhaddpachem Gõychem sopon asa?
Tendulkar: Favo tosleo karyavolleo ankleo ani lok fuddem sorot zalear Gõychean thoddo bhaji-palo bhair dhaddum yeta. Kornattok, Maharaxttrantlean bhaji-palo Gõyant haddun to bhair dhaddpacho Gõy ek borem kendr zaum yeta.
Kiteak Gõyam kodde toslea kama khatir boreo sovloteo asat, zoxe porim bonderam ani vimanache sovlotea; zaka lagun Gõyam bhaji-palo utpon'n korche poros to bhair dhaddpachem kendr sompeponnan zaum yeta.
|
|
|
| Xetam Khatir thoknnayecho vavr |
|
| NESHWIN ALMEIDA |
|
Rachol ganvcho, 21 vorsam pirayecho Frazier Rodrigues, xetki mollar zo vavr korta tachi tust kelea xivay ravonk zaina.
“Housing projekta udexim toxench Panchwadi ani Shiroda vattarak zoddpi, ani minachea dhondeak faideak poddpi ....
|
|
|
| Vaingonn rovop chalu, tem chaluch urchem |
|
| PIO ESTEVES |
|
Xetkamot korun amchea purvozanchem daiz fuddem vhoronk aiz choddxim zann toyar nant. Xikop kel'lea karonnank lagon atanchi pillga xetant denvun, aplea avoy-bapaik adar korunk sodina. Urfattem, pordesant vo tarvar vochun, thoimsor koslo-i va....
|
|
|
| Vaingonn rovpa fattlean faido asa? |
|
| DENZIL D'SOUZA VIP |
Adim vaingonn rovpacho vavr zo choltalo to atam vhoddlea promannan zalolo disona.
Aichea kallar, je lok adim xetam roitale tannim atam rovpachem bond kelam. Kiteak, tanchim bhurgim atam xikon vhodd zaleant ani xetant vochon xet rovpa....
|
|
|
| Xetkareancho Ixtt : Sorgest Pedro Corriea Afonso |
|
| VIXAL KHANDEPARKAR |
|
“ Khuris tuzo ghetlo khandar
Kantteam-mukutt mostokak.
Uzvaddachim yetlim fulam
Kallkhantlea tujea topak
Vat pettoun zoddtam hat
Aiz tujea ugddasak.”
-Manohar Sardessai
Sorgest Pedro Correia....
|
|
|
| “Tiatr Gõykaram modem sodamkal jivo urtolo” Komedian Agostinho |
|
| VIP |
|
Navelim ganvant zolmolo ani 1986 vorsa thavn khell-tiatramni vinodi bhumika korunk laglo. Konknni tiatr machie vixim tachem hem thoddem chintop ani sangnnem. “Machier, eka tiatristachean nhoich ek kolakar koso, punn vangddach ek borou....
|
|
|
| “Komedi xivay zannteancho ‘role’ korunk mhaka umed”: Selvy |
|
| VIP |
|
Vell’lle ganvchea Komedian Selvyn, apleach bhavachea tiatrantlean, att vorsanche pirayecho astana Konknni machier pavl ghalem. Tea uprant, ganvant zatolea khell-tiatramni tannem bhag gheun apli ektting korpachi kola sobhem....
|
|
|
| “St. Anton mhozo adar ani sfurthi” Ambe |
|
| VIP |
|
Kolva vattarant ravpi Komedian Ambe dhorman hindu. Torui tachea avoy-bapaik Kristi dhormacher, odik korun Sant Antonicher khor visvas. Tachech sasayen att vorsam uprant, tea okristi kuttumbant Ambe zolma ailo. Toch aplo dhir-adar ani ....
|
|
|
| “Lokan mhaka ek komedian koxem mandun ghetlam”: Janet |
|
| VIP |
|
Janet: Bara vorsanche pirayer Konknni machier proves kelelea Janet-bayen tiatramni vinodi ani gombhir bhumika korun lokam koddlean apnnak nanv zoddlam. Aiz tem tiatramni choddxi vinodi bhumika kortana dista. “Zorui mhojean....
|
|
|
|
|
| |
|
|
|
|