|
|
|
|
|
 |
| |
::Voparinchea Bhanddarantlem :: |
| Ganva sarko bhes ani Guru sarko updes |
|
Xallent amche guru te…. Amche xikxok! Xikovop nhoich fokt ek vevsay, ponn tem ek apovnnem! Dor eka xikxokan, xikovop ek apovnnem mhonn svikarlear, to xikoita tanchea jivitan te zaitem boreponn ximpddaitat. Ani xikokank, zankam ami dusre avoy-bapuy mhonntat, tanchea borea vavra vorvim az zaite zann sonvsarak porzoll'tat.
Xikxok eka disan zainant: Lhan astana tim vhodd zatoch konn zatolim kai mhonn ami tankam vichartanv, tednam tantuntlim thoddim bhurgim tori, apunn xikxok zatelim mhonn amkam sangtat. Goddyek khoincho tancho xikxok tankam chodd avoddta ani tea xikxoka oslim tim-vui zaunk axetat, taka lagun tim xikxokachem apovnnem vinchunk sodtat. Ponn xikxok zaunk titlem sompem zaina. Poilem, xikxok zaunk sodtolea bhurgeamni bore toren xikunk zai. Khoinchea vixoyacho xikxok zaunk sodta to vixoy mogan xikun, tantun bore gunn gheunk zai. Teach vixoyant kolejichem xikop korunk zai. Unch gunnamni kolejichi podvi melloitoch, xikxop zaunk B.Ed xikun sompounk zai. Atam xikxokachem xikxonn aslem mhonn zaina, az-kal xikxokachi nokri mellunk xinko kaddcheo poddtat. Konnak nokri mellta ti mellta, ponn sogllim 'qualifications' asun-pasun, az vhoddlea-vhoddleanchi vollokh gorjechi zalea. Az “Godfather' aslearuch kamam vegim zatat. Ani te asun pasun tisrea hatant tankam lakh diunche poddtat. Poixe aslear az-kal zaite xikxok zatat. Ani hacho ani tacho favor gheun zal'le; xikxok zavop ek apovnnem mhonn somzun vavrunk pavonant. Thoddeank xikxokache bore gunn nasloleank tea uprant xallechea vo kolejichea bhurgeank ani tornatteank soschem podd'ta. Tachem xikoup pollelear, te duddvank lagunuch xikoytat kai distat.
Xikovop ek seve-chakrechem vortem apovnnem: xikoilem ani gelo, xikoilam tem bhurgim xikleant vo nam hem tor eka xikxokak poddlolem nam, zalear, ek xikxok aplem karya visorla. Ek boro xikxok zo patth bhurgeank xikoitolo, tachi purnn toyari korun yeta. Ani to patth bhurgeank somzosor mogan xikoyta. Xallek yetana to mansugen nhesun vellar pavta. Bhurgim taka mogan 'wish' kortat tankam to mogan pacharta. Vorgant bhitor sorunuch to xikounk lagona, ponn thoddio goddyo dispott'ttea jivitantlem vicharlea uprantuch, to xikounk lagta. Ek boro xikxok sogllea aplea vidhearteanchim nanvam zanna asta ani to tankam nanvan vollkhota. Vaittakuch tor bhurgeanchim nanvam mot'tean ucharinam, ponn boreakui vaprun tankam xebaski dita. Allsayen bosun nhoi ponn ubo ravun ek xikxok hurben xikoita. Zanchean bore bhaxen xikunk zaina, tancher bhor ghalta. Tankam somzaun xikounk proytn korta. Aplo vixoy to xiklolo astana, vidhearteamni kosle-i proxnn kelear, to zobab diunk zannam. Vidhearteam khatiruch to xikxok zala ani tim asat dekhunuch to zhoddta, oxem to somzota.
Zaite xikxok jivitantlean xikoitat: Zaitea xikxokanchem jivit niyall'lear tem tachea vidhearteank sfurti divpachem zalam mhonn spoxtt zata. Kitloi piddent to asum, ek boro xikxok bhurgeanchea boreponnak lagun xallent yeun apli pidda dakhoinastana xikoita. Gharantlea proxnamni to buddlolo asum, kitloi ragar asum, ponn bhurgeam hujir ek hanstem mukhamoll dakhoun kainch vaitt ghoddonk naslolea porim to xikoita. Borea xikxokank lagun zaite vidhearti sonvsarant az vhodd monis zaleat. Khoinsorui asum te, aplea xikxokanchi mogan yad kortat. Xallent yeun aplea xikxokanchi khobor ghetat. Aple mogache xikxok melear tanchea interak vetat. Tankam lagun apunn monis zaleat mhonn aplea xikxokank manan lekhtat. Zaite tanchea jivitantle xegunn tannim aplea xikxoka koddlean apnnayleat, hanchi tankam zannvik asa.
Setembrache 5ver, amchea Bharotant ami xikxokancho dis monoitanv.
Jive asat zalear amchea xikxokank amchea mogan bhorum-ia ani te sompleat zalear, magnnean tancho atmo Devak ubarum-ia. |
| NEVEL VELL’LEKAR |
|
| Rogtak rogot kallokhant vollkhot |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
|
Rogot amchem jivit choloita. Amche kuddin rogot na zalear ti sukun bavta ani amcher moron yeta . Amche kuddin, amchea xiramni rogot vhanvta mhonn amchean dusreank hansunk zaina. Khoimsor-ui obsoeg zanv, piddek sampddun amkam dusreachea rogtachi goroz poddunk xokta heach pasot amchean zata tednam dusreak rogot dilear amkam goroz tednam amkam rogot melltolem mhonn bhorvanso asa. Ami dil'lem rogot 'bood bank '. hantun surokxit samballtat ani goroz tankam tem dita. He rogot diupache bore kornne vorvim amcheamni zaiteancho jiv vattaum yeta.
Rogot kitle pavtti diunchem?
Hanv Raiturche siminarint xiktana
GMC-intle voiz yevun 'blood donation camp' kelem. Tednam zaitea siminaris-tamni ani profesoramni rogot dilem. Teoloji xiktana oslench anik ek 'camp' zalem. Tedna hanv il’lo 'overweight' aslolean hanvem rogot divop titlem borem nhoi mhonn konnem mhaka suchoilolem. Voiz, nors amchem rogot kaddunk toyar asleo, ponn konnuch siminarist rogot diunk fuddem soronam zale. Hanven tankam zaite somzaile. Eklo mhonntalo: “He amchem rogot vhorun dhondo kortat, amchem rogot viktat ani duddu komaita.” Dusro mhonntalo: “Rogot dilear hanv osokt zatolom.” Hanven fattim-fuddem chintunk nam.
Devacher patiyeun mhojem rogot diunk hanv fuddem sorlom. Mhaka polleun thodde zann mhojea fattlean aplem rogot diunk aile. Atam pasun anik ek pautt rogot dium-xem dista, ponn 'diabet' piddek lagun mhojem rogot upkarona. Az 'Lions Club, Rotary Club, Red Cross' toxench amchea kolejimni ani xallamni zaitim 'blood donation camps' zatat. Gel'lea vorsak sumar 122 oslim 'camps' kel'lim ani 11,570 units rogot ektthailem. Hem rogot konnank-ui obsoeg na tor operation-a vorvim bhurgeank zolmak haddtoch, 'liver' ani 'kidney' failure zatoch, mon’xak rogot ghaltat, ponn hem rogot ghaltana chotur ravop chodd gorjechem karann atam 'HIV, hepatitis, malaria, syphilis' heo pidda rogta vorvim borea mon'xak vochum yeta. Haka lagun rogot topasun dusreank ghaltat. Rogot ditoleachi piray 18 tem 65 hache modem asunk zai ani tacho haemoglobin count 12.5 hache von odik aschi goroz. Zaka koslem operasanv kelam, tannim rogot diunk ek voros ravchem poddta. Eka dadlean vorsak char pavtti ani eke ostoren tin pavtti rogot diunk zata. Bambolechea hospitalant vhoddlo 'blood bank' asa. Toxench Moddganvchea Hospicio, Mhapxem-chea Asilo ani Vasku SMRC hantunt 'blood bank' asat ani chovis-ui voram thoim rogot mellta. Hem rogot haddtana vo ghaltana vaprun bhair uddoitat tosleo injesanvam, suyo vapurtat. Rogot kaddtoch tem dusreak ghalche adim topastat. Ani rogot ditoleak ek' blood donor card' dita zache vorvim zannem rogot dilam taka gorjechea vellar titlem tori rogot mellta ani hea kard-acho dusrean-ui vapor korum yeta. Jedna konnui rogtachem dan korta, tache vorvim zaiteancho moladik jiv vattovta. Ani rogtachem dan korun tum ek mola vorti kornni korta.
Vaitt somoz ozun asa! Zaka diabetichi pidda asa, zo barik vo motto ani rogtachi taka goroz asa, tachem rogot kaddinant. Ponnn rogot dilear monis oskot zata ho somoz aiz pasun asa; haka lagun zaite pavtti rogot diunk fuddem soronant vo vhoddil tornatteank, dusreank rogot diunk ut'tejon dinant.
Khorem mhonnlear rogot dita to bholaiken boro urta. Rogot dilea uprant rokddench novem rogot zata ani monis legun suddsuddit urta. 'Rogtak rogot kallokhant vollkhot', oxem mhonnlolem ami aikolam. Ponn hi kalchi gozal zalea. Az moga-cheank legun rogot diunk ghorchim pasun kuxin sortat. Dekhun ghoddta tedna tunvench rogot bhettoilear ani 'blood donor cards' ekttaimlear tim goroz tednam tuka vo dusreankui upkarak poddot. Ani dusre pautt tuka rogotachem dan korpacho soeg mell'lear, to tum ogddai naka, vo tuka khuxi zalear tujean GMC in vochun rogot dium yeta. Ani konn zanna tum rogot bhettoun kitleancho jiv vattaitolo!
|
|
|
| Dekhlem moddem ailem roddnnem |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Amchea Kristi ghorabeamni konnui melo zalear, mel'leachim ghorchim moddea sorxim bosun roddtat. Thoddim fugar zaun roddtat, thoddim vhoddlean roddtat. Roddunk naka zalear pasun, thodde pautt lokak aikunk roddtat. Hea tanchea roddnnean kallz....
|
|
|
| Sorgar vochpachi khuxi soglleank asa |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Sorgar vochpachi khuxi asli mhonn zaina, sorgimche vatter amchim panvlam ghalun ami sorgimchi vatt cholot ravunk zai. Ho sorg sonvsarant astana suru zata. Borem jivit jiyetolo monis mornnak bhiyena. Khoinche-i vellar morn yeum, to mel....
|
|
|
| Ghorant undir xempddiyo boddoitat |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
“Kuttumb” ho John D'Silva-cho Konknni machiyer haddlolo nimanno tiatr. Ek khuxal ghorabo bebdikayek ani AIDS piddek lagun koso kosmeun veta tem hea tiatran bhes borem dakhoilam. Soreachi goddsann laglolo poilo beer-icher suru ko....
|
|
|
| Deva vinnem nhoi jinnem |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Firgojent vavurtolea gonvlliancho askari to. Povitr Sobha, 4ter Agostache, Sant Juanv Marie Vianney-cho ugddas korta. To 8ver Mayache, 1786 vorsa, Fransa desant zolmolo. Sov bhurgeantlo to chovto, avoy bapain taka mogan ani dekhin vaddoilo.....
|
|
|
| Aiz hanv, faleam tum |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Hi Konknni mhonn'nni 'Az mhaka faleam tuka' hika tenkunuch asa. 'Az hanv, faleam tum' hem nanv gheun Prince Jacob hea nanvostea tiatristan 'Senior Citizens' vo zantteancher attapun halinch ek tiatr machyer haddlo. Sat tori jivittacheo ghodd....
|
|
|
| Kaide bore korun samballit to apnnak toxem dusreank borem korit |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Khoimsorui ami vochum, amkam kaide melltat. Ani ami kaide mogan pall'lear, amchem jivit mandavollir poddun ami khuxalbhorit zatanv. Khasgi jivitache kaide amchem jivit orthabhorit kortat, kuttumbik kaide amchea kuttumbacho ekvott thiraitat,....
|
|
|
| Bharat Bandh - Kitem Zhoddlem Kai? |
|
| TOMAZINHO CARDOZO |
|
Julayache 5-ver, Bharatantlea virodhi rajki pokxamni ekvottit zaun ‘Bharat Bandh’ ghoddoun haddlo. Hea disa virodhi pokxancho sorkar asa tea prantamni sarko 100 ttok’ke bondh korun soddlem zalear dusrea prantamni shopam, f....
|
|
|
| Ganthichem moddchem ani ruchichem khaunchem |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Margai vaddot-vaddot veta. Az sovai mhonntat tem anink khoim mellona. Khoinsorui voch, margayechea ujeant ami lastanv. Zhoddtat kitem ani moddtat kitem, hem ami chintunk poddtanv. Vhoddlim-vhoddlim jevnnam-khannam pivnnam nam zalear pasun, ....
|
|
|
|
|
| |
|
|
|
|