|
|
|
|
|
 |
| |
::Voparinchea Bhanddarantlem :: |
| Dekhlem moddem ailem roddnnem |
|
Amchea Kristi ghorabeamni konnui melo zalear, mel'leachim ghorchim moddea sorxim bosun roddtat. Thoddim fugar zaun roddtat, thoddim vhoddlean roddtat. Roddunk naka zalear pasun, thodde pautt lokak aikunk roddtat. Hea tanchea roddnnean kallzantle uchar astat, xinn astat, dusreak okman pasun astat. Ghorkarachi ghorkarn tambddem nhesun, hatak kounchechim kanknnam ghalun, toklek fulam mallun roddtat ani dukh porgott'tat. Ani roddtat tankam pollelear tanche borobor roddchem vo tanchem roddnnem aikun hanschem mhonn khainch somzona.
Zaitea bhasamni rodd'tat. Ek pautt eka bhurgeacho bapui somplo. Jivo astana tachea bhurgeamni tachi beporva keloli. Bapui mortoch pordesant aslolim sogllim bhurgim bapaichea interak dhanvun ailim. Hem polleun mel'leachi ghorkarn ani bhurgeanchi avoy oxi roddli: 'Tum jivo astana konnech tuji khobor ghevnk nam re Xavier! Atam mortoch tujim bhurgim lokak dakhounk tujea interak aileant re Xavier, Xavier, Xavier! Ani ek pautt eke bhoinnicho bhav melo. Tancho xezari Peter ani tanche modem sodanch kestanvam zatalim. Sogllem visrun, Peter aplea xezareachea mornnank ailo. Taka polleun, tea mel'leache bhoinnin aplem roddnnem suru kelem: “Dusman pasun tujea mornnank aileat re mhojea bhava. Zhogoddtana te tuka morunk magtale ani atam tum melo mhonn khuxal zaun, tuka pavounk aileat re mhojea bhava…” Konn nam zalear pasun roddnnem chaluch asta. Konnui pacharunk yeta tednam “hum, hum' korun roddtoleak 'pitch' ditat ani tacher magir roddpachem kantar suru zata. Salu ek bebdo. Bebdikayen somplo. Tachi ghorkarn oxi rodd'tali: 'Gelo re Salu, soro piyelear mhaka sotaitalo re Salu, nam zalear mhozo mog kortalo Salu” Hanv yadnik koso ek pautt eka sodanch igorjecher add uloitoleachea mornnank, tachea ghora sorxim gelom. Hanv ghorant bhitor sortanch tiche dhuven aplem kantar suru kelem. “Ielo re pai, Padr. Vigar tuka vhorunk aila re pai. Tum Padr. Vigaracher zaitem uloilo, tunvem taka zaite okman kele. Ponn tum mortoch tuka simiterin vhorunk toch Padr. Vigar pavlo mure pai!” Terezin aplea putachea moddeacher roddtalem: “Amchea ghoracho rakhonndar mure baba. Eklo zhoddun soglleank postalo mure mhojea puta. Modekat ulounk lagli. Baye, roddon tallo sarko sukla, limonad kitem haddai mugo baye. Fottu kaddpacho ozun ailona?
Mortoch lok kiteak roddta?: Aplem dukh porgottunk, oxim zaitim zannam somzotat. Dukh zal'lim zaite pautt fugar zaun roddtat. Tanchim dukham vhanvot astat. Ponn utramni somzonni diun, okman korun, xinn porgottun roddpachi goroz asa? Ani osleanchea dolleant zaite pautt ek pasun dukh disona. Tim lokak dakhounk roddonant mu? Roddona zalear lok mel'leachem dukh nam mhonntole, haka lagun goddiek vhoddli bob marun roddtat. Thoddim anik moddem ghorantlem bhair kaddtana bobo-hueli marun moddem bhair kaddunkuch dinant. Taka babddeak jivo astana naka-puro kelem, ani mortoch mat khup man mell'lo. Thoddim ani magnnem chalu astana pasun vhoddlean roddot astat. Mela taka roddnnea poros, tachea otmeank magnneachi chodd goroz mhonn tankam konn sangtolo? Magir tanchem roddnnem bond korun magnnem chalu korchem poddta. To koso mela to soglleankuch khobor asa, ponn pacharunk gel'le kodden mel'leachim ghorchim roddun to koso mela ti kesett porot-porot vazoitat.
Sodanch pinzkurem ghalun jiyelo taka sutt-butt ghalun nhidaitat. Zo jevnnank patixer zalo, tachea mornna disak taka man diunk vhoddlem jevonn kortat. Zo zomnir nhidlo taka kimtichea kaxeanvant ghaltat. Mortoch nhoi, mon'xak jivo astana man mellum-di!!! |
| NEVEL VELL’LEKAR |
|
| Sorgar vochpachi khuxi soglleank asa |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
|
Sorgar vochpachi khuxi asli mhonn zaina, sorgimche vatter amchim panvlam ghalun ami sorgimchi vatt cholot ravunk zai. Ho sorg sonvsarant astana suru zata. Borem jivit jiyetolo monis mornnak bhiyena. Khoinche-i vellar morn yeum, to melea uprant apunn sorgar vetolo mhonn taka bhorvanso asa. Borem jivit jiyeun, kuddi-otmea soit sorgar geloli Maria, Jezuchi avoy, taka sfurti zata. Patka vinn ti zolmoli, patka meklli ti jiyeli ani sonvsarant ticho vell somptoch, Deva Bapan tika kuddi-otmea soit sorgar vheli. Ani Povitr Tritven tika mokuttavun, Mariek sorga-sonvsarachi Ranni keli. Ami borem jivit jiyeun, sorgache vatter asloleank ti aplea Puta lagim vinonti korit asa.
Sorgar konn vetolo? Mull-patkan ami zolmoleanv. Ponn Povitr Snana vorvim Jezun amkam dhuvun kaddleant, nitoll keleant. Ponn Devan dil'lea gineanan ani sot'ten monis patok adarta. Ani patkacho gulam’ zaun jiyeta. Borem jivit jiyeunk patok taka addkoll zata. Povitr Sobhen, patkean aplem patok dhuvun kaddunk ek upai dila. Sondhan Sonvskara vorvim ami nitoll zatanv ani kurpen jiyetanv. Hea kurpechea jivita vorvim, aminch nhoi, ponn dusreank pasun khuxal kortanv. Devan Moizesa vorvim amkam dha updes dileat. Poile tin amchea ani Deva modem aslolo ekvott khunnaitat zalear urlole sat, amchea ani pelea modem aslolo sombond dakholl kortat. Jezun hea dha updesancher atthapun amkam mogacho updes dila. Ani mog ami kornneantlean jiyetanv tednam, amchem jivit sorgache vatter ami choloitanv. Hea pasot zaite pautti ami mhonntanv: 'Hanv boro vo vaitt zalear dusreak kiteak poddlam?” hem chukichem! Jednam hanv borem jivit jiyetam, tadnam hanv mhojem jivit sorgar dolle dovrun sorgimchi vatt tanktam. Jednam hanv vaitt jivit jiyetam, tednam sorga sorxilo hanv pois vetam.
Ani mhaka lagun zaite pautti dusro monis boro vo vaitt zata. Mhozo ghorabo khuxal vo dukhi zata, mhoji Povitr Sobha okhondd vo oskot zata, amcho somaz xanticho vo zhogddea-zhuzancho zata. Borem, Devak mandta toslem jivit jiyetolo, Saibinn Mai bhaxen ek dis sorgar pavtolo.
Desak purn svotontrtay kednam melltoli? Amcho des svontontr zala khoro ponn amkam purn svotontrtay mellunk na. Kiteak ami patkache gulam’ zaun jiyetanv. Patkan amkam veddho ghal’lo asa. Az haka lagun ami amchim kamam korunk lonch ditat-ghetat, broxttachari zatat, fottingponnam choltat, khun maramari kortat. Desan amche pasot kitem kelam tem vicharche adim ami desa pasot kitem kortat, hem ami amkanch vicharchem asa! Ani ami ozun patkachea kallokant asat dekhun amcho des kallokant asa. Amkam patkantli svotontray mel'learuch, amchea Bharot desak purn svotontrtay melltoli. Ani amkam patkanchi svotontrtay mel'learuch, amchim panvlam sorgimche vatter poddtolim. Sorgar vochpachi khuxi ek vom'pachem bim koxem. Tem magnnean, Devachea Utran, Sonvskarantlean ani dharmik pustokam vachun ximplearuch, hi sorgimchi vatt cholunk amkam sompi zata. Magnean amcho ani Deva modem aslolo sombond mozbut zata. Devachea Utrantlean amkam Devacho mog favta, Sonvskarantlean amchem Kristi jivit novsorta ani dharmik pustokamni amkam Deva sorxim portun vochunk ani taka rup-rup polleun, sorginchem sukh bhogunk sfurti zata.
He upay amchea jivitant ami vapurtanv kai? He upay vaprun ami amchem jivit sorgache vatter ghalun, hich vatt ami choltanv kai? Choltat zalear, Devakuch argham! Cholonant zalear ami kitem tori upay korunk naka?
Mon'xa hea sonvsarant tum sodanch ravunk yevnk nam, ponn eka disa tum mortolo. Az, falea vo porvam hi tuka khobor nam.
Ami sogott patki. Patkachea bharan ami khala xevtotanv. Ponn zo monis Sondhan Sonvskara (Kumsar) vorvim uttha ani kurpechi vatt cholta, to eka disa sorgar pavtolo. Hem dennem tuka ani mhaka, Devanuch favo korchem!
|
|
|
| Ghorant undir xempddiyo boddoitat |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
“Kuttumb” ho John D'Silva-cho Konknni machiyer haddlolo nimanno tiatr. Ek khuxal ghorabo bebdikayek ani AIDS piddek lagun koso kosmeun veta tem hea tiatran bhes borem dakhoilam. Soreachi goddsann laglolo poilo beer-icher suru ko....
|
|
|
| Deva vinnem nhoi jinnem |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Firgojent vavurtolea gonvlliancho askari to. Povitr Sobha, 4ter Agostache, Sant Juanv Marie Vianney-cho ugddas korta. To 8ver Mayache, 1786 vorsa, Fransa desant zolmolo. Sov bhurgeantlo to chovto, avoy bapain taka mogan ani dekhin vaddoilo.....
|
|
|
| Aiz hanv, faleam tum |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Hi Konknni mhonn'nni 'Az mhaka faleam tuka' hika tenkunuch asa. 'Az hanv, faleam tum' hem nanv gheun Prince Jacob hea nanvostea tiatristan 'Senior Citizens' vo zantteancher attapun halinch ek tiatr machyer haddlo. Sat tori jivittacheo ghodd....
|
|
|
| Kaide bore korun samballit to apnnak toxem dusreank borem korit |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Khoimsorui ami vochum, amkam kaide melltat. Ani ami kaide mogan pall'lear, amchem jivit mandavollir poddun ami khuxalbhorit zatanv. Khasgi jivitache kaide amchem jivit orthabhorit kortat, kuttumbik kaide amchea kuttumbacho ekvott thiraitat,....
|
|
|
| Bharat Bandh - Kitem Zhoddlem Kai? |
|
| TOMAZINHO CARDOZO |
|
Julayache 5-ver, Bharatantlea virodhi rajki pokxamni ekvottit zaun ‘Bharat Bandh’ ghoddoun haddlo. Hea disa virodhi pokxancho sorkar asa tea prantamni sarko 100 ttok’ke bondh korun soddlem zalear dusrea prantamni shopam, f....
|
|
|
| Ganthichem moddchem ani ruchichem khaunchem |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Margai vaddot-vaddot veta. Az sovai mhonntat tem anink khoim mellona. Khoinsorui voch, margayechea ujeant ami lastanv. Zhoddtat kitem ani moddtat kitem, hem ami chintunk poddtanv. Vhoddlim-vhoddlim jevnnam-khannam pivnnam nam zalear pasun, ....
|
|
|
| Chintlem ek, Zalem boltench |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Amchea Gõyant, amchea Gõykarancho ank dhenvot-dhenvot asa.Hachim karonam zaitim asot, ponn amche Gõykar vet-bhor pottak lagun Gulfant, tarvar, Canada, Amerike-k vetat. Ani zaite zann pordesant 'settle' zatat. Khorem mho....
|
|
|
| Zor Roddta Pejek |
|
| NEVEL VELL’LEKAR |
Torekvar piddam modem 'malaria' hi pidda choddxi pavsachea disamni 'plasmodium species' haka lagun zata. Vivax ani falciparum heo don torencheo ' malaria' amchea Bharotant melltat. 'Female anopheles mosquito' hem mon'xak ghans marta t....
|
|
|
Page
1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19
|
|
| |
|
|
|
|