Halinch Sir Brian Hoskins, Grantham Institute (Imperial College of London) for Climate Change, hachea Direktorache xiddkavnne pormannem Bharotachem chodd utpon’n soimbachea vatavoronnacher dhorlolem asa. Azun poryan soimbachea adaran Bharotan udeog kela. Ponn fuddarak oso soimbachea adaran adim zatalo titlo udeog zauncho na mhonn sonvsarache vaddtte gormek (global warming) lagun hachi bhirant ailea.
Ponn Bharotan osleo xiddkavnneo nakarleat ani favo nhoi tea promannan ranam katrun uddoileant. World Carfree Network(WCN), ran katrunk (deforestration) sumar 15% ‘global warming’ zababdari asa. Tori astana amchea sorkaran sumar 700,000 lokak ranam katrun bhair ghala. Titlench nhoi deforestration-ak lagun soimbacheo vaitt ghoddnneo zatat tedna sorkarak porot bandavolleo korunk odik duddu khorchunk poddtta.
Eke vatten minam sumar 2.5 % GDP tenko dita ani nokreo toyar korta. Ranam katrun dor rajyak chodd mharog poddlam. 2013 vorsachea Abrilache 5ver Prime Mininster’s Office( PMO) hachea jahir kel’lea kherit reporta pormannem fattlea 3 vorsank sumar 2000 krutt ranam katrun Bharotak lukson zalam. Hacho porinnam mon’xache bholaikecher zala. Haka lagun aiz Bharotant produxon mon’xacher moronn yeupchem karonn zalam. Bharotantlem produxon mhonnlear mornnachea poilea panch karonnam modlem zalam.
Haka lagun aiz Supreme Court-ant zaitea zannancheo orjeo asat teo vattavoronnacho samball korunk. Hanchi nond gheun ‘apex court’-achea digri promannem 6,99 lakh te 10,43 lakh hekttar zomnicher deforestration vo rannam katorloleamni dovorchem poddta. Hem chodd nam tori astana kitem tori korta ani ek novi vatt suru zata tem borem asa. Ponn hi digrik azun dar yeunk na, nettan ti chalik lavunk na. Ani ranam katorpachem bond zaunk na nhoi mhonn unnem-i zaunk na.
Bharotacho udeog fattlea vorsamni denvta tem polleun anik ranam katrun udeog korunk tallnni asa. Oxem korun vegim faido korpacho proytn asa. Ponn polleunk gelear Bharotant 2009 vorsa tem 2011 vorsamni 5,339 chourad kilometram ran katorlolem thoim azun zhaddam ghalunk nant, vo tea zomnicher ‘reforestration’ korpache proytn kel’le distti poddunk na.
Soimbachea ranamni asloli vonospoti, zhaddam-peddam lavn ani xetam korun rann vaddunk na, haka lagun Bharotachi policy kortat tankam eke torechea fuddarachi nodor asunk avhan. Ranam katrun fuddarak kitem vaittak poddtolem tacher lokx dovrinastana ranam katorpak laglim zalear jiyevpak bhov kotthinn zatolem.
Gõychi khobor, minank lagun ran kator, udeog korunk dograr ghoram band, oxem chalu urot zalear Gõykaranchench nhoi bogor hangasor yetolea bhonvddekaranche bognnar zavpache dis yetole. Osle bognnar bhogunk sorkar bhonvddekarank apoitolo?
Gõychea ranamni jim akash ani nilgiri zhaddam laileant tim rannvotti monzatink faideachim nhoi mhonn ami zanoum. Ponn odik korun him zhaddam amche zomnintlem udok unnem kortat tacho amkam odmas na. Oslim zhaddam lavpachem karonn mhonnllear, him zhaddam laitoch tancho anik samball korchi goroz na; mhonnge tim laitoch, laitoleachi zababdari sompli ani soimbachem daiz sompunk survat zata.
|