Polloilam
tem Boroilam – (53)
Novea Vorsant Novim Monam
Akh’kho sonvsar aiz uchamboll zalolo asa. Moniskull bhirant ani kamperean jiyeta. Kednam kitem ghoddot tem konnuch noko. Monis mon'xache dusman zaleat. Hachem karonn mhonnlear nitik ani sotak konnxak marun onit ani fotti fattlean monis dhanvonk lagla. Jednam monis niticho ani sotacho rosto visorta tednam to mogacho, ixttagoticho ani bhavponnacho marg visorta. Zoim mog, ixttagott ani bhavponn na thoim rag, krodh ani bodlo (revenge) raj korta. Mon'xachea monant vadoll-modd zata, mon duxtt vicharamni bhorta ani akherek monis tea darun chintnancho bolli (victim) zata. Dusrea utramni monis aple hok’k mellounche khatir kosle-i upai ghevnk toyar zata – chori korunk, zhogddim korunk, rogot vharounk, khun adarunk – kitem-i korunk toyar zata. Mhonnche, jednam monantli xanti sompta tednam somazant xanti nas zata, bhirant ani kampero utpon’n zata.
Bush ani Osama
Aiz akh’kho sonvsar akantvad (terrorism) hache bhirantin dis sartat. Podvedar mhonnlole des ani fuddari hanchi jhem hea akantvadeamni kobar kelea. Kedo-i podvedar to monis vo des zaum, 'terrorism'-ak lagon uchamboll asa. Karonn, vhodd podvi ason porian tankam aple porjek surokxit jivit divpachi takot na. Khoim, kednam ani koso sfott korun niropradhi lokancher moronn haddit tacho odmas na. Sonvsarantlo vhoddantlo vhodd 'terrorist' Osama Bin Laden hannem akh’khea mon'xakullacher bhirankull kall haddlo ani azun haddit asa, kiteak? George Bush, Amerikecho Prezident, hannem Afghanistan ani Irak hea desamni zhuz zhuzon tea desamni 'svotontrai' haddli mhonnta ti George Bush hachi kornni bori asli? Osama Bin Laden hannem sonvsarintli xanti ibaddli ani George Bushan-ui zhuz manddun xanti nas keli. Zalear, hea don-ui fuddaream bhitor kosli ponn ontor asa? Mhoje nodrentlean dogainchim monan rag, krodh ani bodlo (revenge) ghevpachea vicharamni buddleant dekhunuch te dog-ui sonvsarant xanti nas korunk vavurle.
Amchea somazant
Amchea somazant kitem ghoddta tacher nodor marum-ia. Ghorant ami amchea vhoddilank favo to respeit dina, ghov ani bail ekameka lagim zhogoddtat, aichim kazaram faleam moddtat, 'divorce' ditat, bhurgeancho fuddar pisuddtat, bhav-bhav ekamekak bore nodren pollena, xezari xezareak patiyena, ekleachem boreponn dusrean pollevnk zaina, urmotponn ani mosti vaddot ani choddot asa, cheddvam-ostoreank surokxa na, adi. adi. Osleo duxtt kornneo monis kiteak adarta? Kiteak tachea monant borea vicharank suvat na, tachem mon vikall vicharamni upott bhorlam. Ani hakach lagon to vaitt kornneo adarta ani ghorabeantli ani somazantli xanti ibaddta.
Amchim monam
Monachi xanti kednam bigoddta kai? Zaitim karonnam asat. Somajik, orthik, xikxonnik, adi. mollancher onit ghoddta tednam tras zalolea mon'xachea monant oslim vaitt chintnam golltat. Punn oslea kallar hea mon'xak favo to sol'lo (advice) mell'lo zalear tea vikall chintnacho probhav thoddo zavnk xokta. Oslea vellar devachea utracho ami vapor kelear tim vikall chintnam mhonvall kornneamni bodol zavpachi poriant xoketai asa. Tea khatir ekuch dhormik totv - peleacho mog mhonnche Devacho mog, peleachi seva mhonnche Devachi seva – ami amchea jivitant apnnaili zalear amchea monamni koddu vichar kednach aschenant, amchim monam godd ani mhonvall bhavnamni bhortolim. Mhonnche rag, krodh ani bodlo ghevnk uskavpi chintnank amchea monamni suvatuch aschina.
Xanticho ulo
Atam ami anik eka novea '2009' vorsant bhitor sortanv. Hem voros zoitivont korunk xantichi goroz asa. Amche rajki toxe dhormik fuddari ami xanti samballunk dor eka mon'xak vinonti korta. Hea uleak man dium-ia ani amchea jivitant jem vaitt asa tem komi korunk vavrum-ia. Mhatma Gandhi, amchea desacho bapui, ek xanticho dut aslo punn to-ui hinvsecho (violence) bolli zalo. Xanti haddunk vavurtolea Mhatmacher far soddun jiv kaddlo. Aiz-ui amche modem xanti ximpddaunk vavurpi fuddari asat. Tanchea-i vavrak adar divn ani hea novea vorsant xanti porzollaunk proyotn korum-ia.
Novea vorsant
Ami amchech bhitor bodol korunk vavurle zalear ho bodol ghoddom ieta. Amchim monam mogachea, moipasachea ani bhavponnachea bhavnamni bhorunk pott'tiddken proyotn korum-ia. Protek mon'xachem mon oslea ahinvsechea (non-violent) vicharamni bhorlem zalear somazant apxinch xanti fulteli ani follteli. He sompeponnim ghoddpak amchea kornneamni Devachem asnnem asop-ui gorjechem. 2009 hea novea vorsant novim monam mhonnlear xantichim ani bhavponnachim monam amkam favo zavnk mhunn Deva lagim magum-ia.
Tomazinho Cardozo
Homepage
|